Rozvoj divadla a dramatickej tvorby
-
divadlo je jeden z najlepších prístupov k človeku -podáva presne to, čo chce autor povedať -obecenstvo
-
dráma sa od prózy líši v kontakte s čitateľom-divákom
-
priama komunikácia, originálne stvárnenie, scéna, hudba, navodenie situácie
I.
Rozvoj divadla a dramatickej tvorby
-
do 19. storočia: veľmi zlá situácia, divadelnícka tradícia takmer neexistuje, hralo sa iba v kostoloch, v školách
-
klasicizmus: rozvoj slovenského mešťianstva: určité predpoklady na rozvoj dramatickej tvorby: počiatky
-
(1780 – 1830) ochotníckych divadelných súborov
-
r. 1830, Liptovský Mikuláš: prvý slovenský ochotnícky krúžok (1830-1843)
-
založil Gašpar Fejérpataky-Belopotocký
-
prvá divadelná hra: Ján Chalúpka: Kocúrkovo
-
celkovo uviedlo viac ako 13 div. hier (slovenské, české, jednu Molierovu hru)
-
matičné roky: hrávalo sa na námestiach, v hostincoch, v kostoloch a školách (60.a70. roky 19.st- jednoduché zrozumiteľné hry) -Slovenský spevokol: ochotnícky súbor v Martine, blížil sa k funkcii profesionálneho divadla
-
ročne 8 až 10 premiér, repertoár: Palárik, Tajovský, Ibsen
-
dramatici: Palárik, (Kubáni)
-
realizmus:
-
1.vlna: Hviezdoslav: Herodes a Herodias (aj Kukučín písal div. hry, ale neboli úspešne)
-
2.vlna: Tajovský: Statky- zmätky, ženský zákon (aj Timrava napísala div. hry, ale neboli úspešne)
-
po roku 1918: vznik ČS republiky, vznik vysokých škôl: predpoklady na rozvoj divadla a vznik prvých profesionálnych divadelných scén:
-
1919: SND v Bratislave(väčšinou české div. hry)
-
1924: Východoslovenské divadlo v Košiciach (do 1930)
-
1941: Slovenské ľudové divadlo v Nitre (dnes A. Bagara)
-
1944: Slov. komorné div. Martin (aj pod názvom Frontové div., dnes Div. SNP)
-
19??: Divadlo Jonáša Záborského v Prešove
-
19??: Divadlo J. Gregora Tajovského v Banskej Bystrici
-
ochotnícke divadlá: Ústredie slovenských ochotníckych divadiel: Martin, centrum, ktoré zabezpečovalo rozvoj a fungovanie ochotníckych divadiel, dnes pod názvom Scénická žatva
-
dramatici: Ivan Stodola, Július Barč-Ivan, Peter Zvon, Ferko Urbánek
-
herci: Huba, Pántik, Záborský
-
režiséri: Janko Borodáč: režisér, klasický, tradičný
-
dvorný režisér všetkých Stodolových hier
-
repertoár: Gogoľ, Tajovský
-
stál pri zrode slovenskej činohry
-
Ján Jamnický: režisér, priekopník nových metód, experimentov, priebojnejší
-
vplyv českej avantgardy, chcel, aby herec pracoval, hral sa s textom
-
uvádzal hry Barča- Ivana (filozofickejší a vážnejší ako Stodola)
-
repertoár: náročnejšie hry: Sofokles, Moliére, Schiller, Ibsen
-
iné osobnosti: Jozef Tido Gašpar: prvý slovenský dramaturg, pracoval s SND , Hana Meličková -herečka
-
po roku 1945: po vojne: nadväzovanie na tvorbu Barča-Ivana, konflikt medzi humanizmom a násilím, povinnosťou a túžbou, existenciálne vyhrotené situácie
-
50. roky: rozvíja sa najmä komédia (J Skalka : Kozie mlieko)
- mnoho hier: bezkonfliktné, schematické
-
60. roky, “uvoľnenie”: začína sa nová etapa slovenskej dramatickej tvorby, tradičná sociálno-kritická dráma ale aj diela s prvkami experimentu
-
70. roky, “obdobie konsolidácie”: mnohí dramatici sa odmlčali, socialisticky orientovaná kritika presadzovala myšlienku tzv. bezpečného zakotvenia v realite
-
niektorí dramatici napriek tomu experimentovali:
-
Bukovčan: Fatamorgána, Š. Králik: Krásna neznáma
-
divadlo malých foriem: S Štepka, M. Lasica
-
80. roky: satira (Štepka, Feldek)
-
avantgardné divadlá: GunaGu, Stoka, Astorka,
-
silná obraznosť, poetickosť, hravosť
-
tematika: etika súčasného človeka
-
režiséri: Jozef Budský: mysliteľské herectvo
-
Jan Jamnický: experimenty (už aj pred 2. sv. vojnou), spolupracoval s Budským
-
vplýval na novú hereckú generáciu: Mikuláš Huba, Oľga Kadancová -Sýkorová, Viliam Záborský, František Zvarík, Július Pántik, Ladislav Chudík
-
Karol L. Zachar, Miloš Pietor, Pavol Haspra
II.
Pojmy
-
činohra: dráma, ktorá zobrazuje vážne spoločenské problémy, základom dramatického deja bývajú rozpory medzi postavami, ktoré sa prehlbujú a vyúsťujú do zrážky, ale na rozdiel od tragédie, činohra nemusí končiť smrťou hrdinov, hrdinami sú obyčajne bežní ľudia
-
fraška: druh komédie, jej charakteristickými znakmi sú nepravdepodobné situácie a zápletky, hrubšia, niekedy i násilná komickosť, najviac tri dejstvá
-
ideový konzervativizmus: smer, ktorý sa pridržiava pôvodných myšlienok
-
epijónstvo: smer, ktorý sa snaží niečo napodobniť
