Ivan Stodola

                    i.        Životopis a tvorba


          narodil sa v Liptovskom Mikuláši: “kolíska” ochotníckeho divadelníctva


          študoval medicínu v Berlíne a Budapešti, kde sa zoznámil s profesionálnym divadlom


          vojenský lekár, pracoval na ministerstve zdravotníctva v Prahe, bol redaktorom zdravotníckeho časopisu


          tvorba -reakcia na spoločenské dianie, malomeštiacke prostredie, úplatkárstvo, karierizmus, politikárčenie a voľby v období ČS republiky


          satira, výsmech


          psychologicky hlboko preniknuté postavy


          veselohry: prvotina Nášpánminister: uvedené v roku 1926 v SND


          obraz pokryteckých malomešťanov a ich snahy dostať sa do vyššej spoločnosti, výsmech “aristokratickej” časti spoločnosti: Slaninová, ktorá je presvedčená, že v jej žilách ešte stále koluje aristokratická krv, chce vydať dcéru za aristokrata, ale po výsmechu okolia sa uspokojí aj so synom ministra


          Čaj u pána senátora (1931): satira na malomeštiacke chápanie demokracie, autor poukazuje na karierizmus, ktorý kazí charakter ľudí, hlavným motívom je príprava volieb, hlavný predstaviteľ je Baltazár Slivka, ktorý sa kvôli žene a niekoľkým náhodám stáva kandidátom na senátora


          Jožko Púčik a jeho kariéra(1931)


          Keď jubilant plače(1941): ústrednou postavou je lekár a mastičkárka


          tragédie: Bačova žena (1928): dedinský ľud, sociálna problematika, odchod mužov za prácou do Ameriky


          Evin muž, Ondrej Bača, ide do Ameriky, pracuje v bani, kde sa stane nešťastie, Eva dostáva správu o jeho smrti, po čase sa vydá za baču Miša, Ondrej však nezomrel, stratil pamäť, keď sa mu po niekoľkých rokoch vráti, príde späť do dediny ako boháč, muži žiadajú , aby si Eva vybrala a tiež, aby rozdelila synov, Eva si volí vlastnú smrť


          psychologizácia hlavných postáv


          historické hry: Kráľ Svätopluk (obdobie VM), Maríny Havranová (obdobie Štúrovcov), Básnik a smrť (SNP)


          prozaické diela: autobiografické prvky


          Obdobie: po prvej svetovej vojne

                  ii.        Jožko Púčik a jeho kariéra


          “satira na zle chápaný humanizmus


          Jožko Púčik, svedomitý úradník dobročinného spolku Humanitas, sa stáva obeťou bezcharakterného správcu Rohatého, ktorý na neho zvalí vinu za svoju spreneveru spolkových peňazí. O uväzneného Jožka Púčika sa odrazu starajú až dva súperiace dobročinné spolky, ktoré v ňom vidia "hrdinu dňa". No "hrdinu" predstavuje len dovtedy, kým pasívne prijíma obvinenia za nespáchaný zločin- krádež 43000 korún. Púčik sa domnieva, že svojou pravdou prebúra bariéru nespravodlivosti.


          veselohra, 3 dejstvá


          jednoduchý štýl, satira, hyperbola

                iii.        Vzťah k téze


          Jožko Púčik


          tragikomická postava, pracuje v spolku Humanitas, dúfa, že dostane “definitívum”


          altruista: ľudomil


          dobromyseľný, naivný, nábožensky založený “Miluj blížneho svojho, ako seba samého”, etické princípy, verí v spravodlivosť, pravdu, v spasenie a kráľovstvo božie na zemi


          poctivý a čestný , klamstvo pokladá za smrteľný hriech a nevidí ani klamstvá okolo seba


          ochotný vždy každému pomôcť (Rohatý), často pracuje aj za iných, neuvedomuje si, že ho využívajú


          tajne ľúbi slečnu Vierku


          nepripúšťa, že by spravodlivosť mohla byť slepá, kvôli sestre sa rozhodne všetkým vyhovieť a prizná sa, že peniaze ukradol, peniaze sa nakoniec nájdu


          nakoniec si uvedomí, že sú aj nečestní ľudia


          zo spolku Humanitas ho vyhodia, pretože im spôsobil hanbu, prijme ponuku pracovať v Benevolencii


          Rohatý


          správca spolku H., vypočítavý pokrytec (peniaze potreboval na karty), vedome využije naivnosť Jožka


          meno symbolizuje prefíkanosť diabla: navonok sa podlizuje, v skutočnosti myslí len na svoje potreby


          hoci peniaze ukradol on, presviedča Jožka, aby sa ku krádeži priznal


          keď sa zrazu dostane do situácie, že sa zistí, kto ukradol peniaze, snaží sa všetkých presvedčiť, že išlo len o nepozornosť predsedníčky


          nie je potrestaný, paradoxne dostáva vyššie postavenie v spolku


          pani predsedníčka


          neschopná, roztržitá panička, nastrčená figúrka, za ktorú pracuje Jožko


          spolok Benevolencia: pani predsedníčka Kačičková


          Pokorná


          sestra Jožka Púčika, je chudobná, má deti a o všetkých sa stará Jožko, nepatrí do žiadneho spolku


          chápanie humanizmu: spolky: Humanitas (stará sa o duše človeka ktorý spadol do nešťastia nie z vlastnej viny), Benevolencia (stará sa o duše tých, ktorý spadli do nešťastia z vlastnej viny): autor sa vysmieva a kritizuje spolky, ktorých bolo v tej dobe mnoho, ale vôbec neplnili svoju funkciu, vo vedení boli obyčajne bohaté manželky, ktoré svojej práci nerozumeli, pokladali ju iba za spôsob, ako získať ešte významnejšie postavenie v spoločnosti, ako mali, vyberali si ľudí, ktorým pomáhali, v skutočnosti im vôbec nešlo o ľudí, iba o dosiahnutie, čo najvyššieho čísla (paradoxom je, že jediný skutočne humánny človek je Jožko Púčik, ktorého zo spolku vyhodia)


          morálny problém: nikoho v skutočnosti nezaujímalo, či je Jožko zlodejom


          výsmech súdnictva a spravodlivosti: sudca chce od Jožka priznanie pretože sa chystá na dovolenku, lekár ho vyhlási za sadistu, obhajcu Jožkov prípad nezaujíma, pretože za neho nemá zaplatené, zatiaľ čo ho doma čakajú bohatí klienti, z Jožka- zlodeja, sa stáva hrdina a slávny človek, nikomu nezáleží na pravde, každému ide iba o vlastné záujmy


          chudoba vs. morálka: aj sestra uverí, že je zlodejom, páči sa jej, že ju spolky podporujú, kým je J. vo väzení