Ján Chalupka

                    i.        Životopis a tvorba (1791–1871)


          klasicizmus; brat Sama Chalúpku


          študoval v Jene, kde získal teologické, filozofické a filologické vzdelanie


          pracoval ako učiteľ v Kežmarku, ako farár v Brezne, kde našiel námety pre svoje veselohry


          svojou tvorbou položil základy ochotníckeho divadelníctva na Slovensku


          zaviedol pojem „Kocúrkovo”: pomery a ľudia s obmedzeným malomeštiackym rozhľadom


          veselohry / frašky: Kocúrkovo, anebo: Jen abychom v hanbě nezustali


          Všetko naopak, aneb: Tesnošilova Anička se žení a Honzík vydáva


          Trasorítka, anebo: Stará láska se predse dočkala


          Trinásta hodina

                  ii.        Kocúrkovo anebo: Jen abychom v hanbě nezustali


          Do malého mesta, Kocúrkova, prichádza nový, neznámy učiteľ. Pán z Chudobíc dúfa, že s jeho pomocou sa deti naučia dobre po maďarsky a vymetie zo školy slovenčinu. Tesnošil mu chce zaimponovať svojimi znalosťami z maďarčiny, a tak pre neho pripraví doma pohostenie. Kocúrkovanky dúfajú, že ho vydajú za svoje dcéry. Učiteľ Sloboda sa však rozhodne, že po maďarsky učiť nebude a ožení sa s dcérou bývalého slovenského učiteľa Procházku, ktorá Tesnošilovu Aničku prevyšuje vzdelaním i národným uvedomením.


          veselohra

                  iii.        Vzťah k téze


          v centre veselohry je názorový rozdiel medzi mladou vrstvou inteligencie a predstaviteľmi zanikajúceho feudalizmu, autor odsudzuje typické črty malomeštiakov, vysmieva sa z duševnej zadubenosti a z prázdneho života v Kocúrkove, upozorňuje, že Kocúrkovo sa dá prirovnať aj k iným slovenským mestečkám


          postavy: tri hlavné zložky spoločnosti:


          Pán z Chudobíc


          predstaviteľ feudalizmu, zeman a cirkevný inšpektor(obraz zaostalej, obmedzenej, nevzdelanej vrstvy, ktorá je paradoxne vo vedúcich pozíciách, hoci je inšpektor Slovák, chce, aby sa v školách používala maďarčina, vystatuje sa znalosťami o maďarských dejinách, v skutočnosti ani len po maďarsky nevie, s jeho “duševnou chudobou” korešponduje aj rozpadávajúca sa kúria a zanedbané gazdovstvo )


          čižmársky majster Tesnošil


          predstaviteľ malomestskej buržoázie
(+jeho manželka Madlena ,deti Honzík a Anička), stredná vrstva remeselníkov a obchodníkov, medzi ktorými bolo mnoho odrodilcov a obmedzencov, čižmár svoje remeslo poriadne neovláda, je pijan, zmyslom jeho života sú karty a krčma, ale paradoxne zastáva dôležitú funkciu v mestskej rade, na vandrovke sa podučil maďarčine, a preto sa vyvyšuje nad ostatných, vpletá do svojej reči maďarské slová, ktorým poriadne nerozumie, hoci je Slovák, vydáva sa za Maďara a dokonca si meno mení na Jánoš)


          učiteľ Sloboda


          mladá pokroková generácia: (predstaviteľ mladej inteligencie, ktorá chce pomáhať ľudu, veľmi vzdelaný človek, dokonca ovláda cudzí jazyk)


          Kocúrkovania: “Kocúrkovania majú od nepamäti sveta velikú lásku k svojej slobode, k svojej reči, k svojim obyčajam náklonnosť. No a to by nebolo zle samo o sebe, lenže sú oni v tejto veci opravdoví – Kocúrkovania. I len tie – odpytujem ale ponížene . I len tie nohavice musia mať taký kroj, aký mali ešte za Kakan kráľa”


          malomeštiaci, ktorí sa snažia svojim správaním napodobňovať zemanov, ohurovať iných (maďarčinou, ktorú neovládajú)


          malomeštiaci, ktorých zadubenosť a obmedzenosť (“Za živa v Kocúrkove a po smrti v nebi”) bránia pochopiť spoločenské pomery (zánik feudalizmu, prenikanie kapitalizmu)


          klebetní, hlúpi a namyslení: Madlena: “Nech sa radšej zostará ako vŕba, ako by ju dala za takého chuďasa, čo nemá ani vola, ani osla, ani ničjeho, což jeho jest


          tvrdili, že ich mesto sa nachádza v strede Zeme, neuznávali ostatných, hoci sami nemali byť na čo pyšní