Július Barč-Ivan

                    i.        Životopis a tvorba


          nezhody s otcom, dobrý vzťah s matkou meno Ivan -z jej mena Ivanová)


          už od detstva videl sociálne nerovnosti a utrpenie ľudí


          študoval právo, ale musel odísť kvôli pľúcnej chorobe -mal herecké nadanie, ale otec ho donútil ísť na právo


          veľmi vzdelaný človek (5cudzích jazykov) -osamelý, meditatívny typ)


          román Železné ruky, zb.noviel Pohádka -píše o prostredí, v ktorom žil


          dráma Človek, ktorého zbili -vzťahy medzi ľuďmi


          dráma Diktátor dvojníctvo -otázka moci a jej zneužívania


          veselohra Mastný hrniec -karierizmus, pretvárka a chameleónstvo


          Neznámy, Dvaja


          autor psychologickej drámy; ideová, filozofická dráma


          problémy existencializmu -otázky ničoty


          prvky absurdity, fatality =osudovosti, nezmyselnosti

                  ii.        Matka


          “hra o novodobom Kainovi a Ábelovi, ktorá sa však na rozdiel od biblického príbehu nekončí bratovraždou, pretože ju prekazí láska matky odhodlaná a idúca až na smrť ”


          Paľo sa po rokoch vracia z Ameriky. Matka ho víta s radosťou, len brat Jano ho nenávidí. Kým bol v Amerike, prebral mu milú, Katu. Matka nedokáže zmierniť túto nenávisť. Pracujú spolu, ale nerozprávajú sa. Matka má víziu, kde Jano zabije Paľa. Chce ho zachrániť, a tak sa zdanlivo pridá na Janovu stranu a vyhodí Paľa z domu, aby bol čo najďalej. Stretne Katu a tá ho prosí, aby k nim išiel za paholka. Paľo po čas chápe matkin zámer a pozve ju na svadbu s Katou. Domov však príde opitý Jano a chce sa biť. Matka zhasne a Jano zabíja ju namiesto Paľa. Bol to jej zámer na zmierenie, pretože ju obaja milovali a hrýzlo ich potom svedomie.


          Suseda Mara bola podobná matke -mala syna, ktorého chcela uchrániť pre alkoholizmom (otec bol alk.). Keď Matka vyhodí Paľa z domu, Mara sa jej otočí chrbtom a prestane k nej chodiť. Prvá, ktorá vie o jej smrti.


          psychologická dráma -postavy psychicky vybičované do krajnosti


          expozícia -kolízia -kríza -peripetia -katastrofa


          dialógy, monológy


          2 dejové línie, aby ukázal dve rôzne matky hľadajúc cestu k svojim synom


          fatalizmus, na rozdiel od antiky sa hrdina osudu vzpiera; expresionizmus, absurdnosť


          „ je o hra o láske ľudskej a nadľudskej a zároveň nerealistickej, klasicizujúcej, ideovej a symbolickej”


          hra vrcholí v zmierení bratov nie v smrti matky


          antické prvky: vnútorná kompozícia, prvky fatality: nezvratnosť osudu (nakoniec sa však vzoprie), synovia sa vo svojom konaní podriaďujú typickým črtám svojej povahy, a mysticizmu: vízie, nadčasové myšlienkové posolstvo


          symboly (dobro a zlo), dramatické prvky (krátke vety, nedokončené výpovede, elipsy a paradoxy), expresionistické prvky (plasticky zobrazené vnútro postáv, vyhrotené situácie, vykreslenie hrôzy, ktorú pociťuje matka), prvky fantázie


          motív dvojníctva: matka v diele – autorova matka, Jano- autorov otec, Paľo – autor

                 iii.       Vzťah k téze


          „Barč ukazuje, že tzv. jednoduchí ľudia, nemusia byť vôbec jednoduchí, môžu mať zložitejšie problémy, čistejšie myšlienky, silnejšie prežívať utrpenie, vášne…


          Jano


          starší syn, okradol Paľa o všetko, čo mohol, prebral mu aj dievča Katku


          neverí matkiným víziám, je k nej chladný, má tvrdé srdce, nemá priateľov, v dedine ho nemajú radi


          neustále Paľovi závidí, bojí sa, že po návrate z Am. mu preberie Katku a bude si žiadať späť svoj majetok


          v závere odmieta prijať Paľov návrh, že na seba preberie všetku vinu, zisťuje, že potrebuje niekoho, hoci pred tým bol samotárom “Ja idem hľadať niekoho, kto moju dušu vyslobodí” – náznak zmeny v J. povahe


          neveril, že aj jeho mala matka rada, pochopí to až po jej smrti


          Paľo


          mladší brat, ktorý sa vracia domov z Ameriky


          má matku veľmi rád, sú si podobní: ústupčivosť, pokora, dobrota, miernosť


          má rád aj brata, bol by ochotný sa s ním rozdeliť aj o posledný kus chleba, po smrti matky, ponúka J., že vezme vinu na seba


          neskôr pochopí, prečo ho matka vyhnala a príde sa s ňou zmieriť a pozvať ju na svadbu (s Katou)


          Matka


          vdova, prišla o manžela pri veľkom baníckom nešťastí


          má zvláštne schopnosti – vízie, ktoré sú pre ňu strašným krížom, pretože vie vždy vopred, čo sa stane, ale nemôže tomu nijako zabrániť, a tak trpí dva krát: počas vízií a počas ich naplnenia, pre dedinu je čudáčkou


          má víziu, že Paľo príde domov, ale aj o tom, že Jano Paľa zabije


          synovia si ju obaja ctia: onikajú jej


          oboch synov ľúbi rovnako, bojí sa, že stratí oboch, vie, že keď jeden bude mŕtvy, druhého bude nenávidieť, preto sa rozhodne vyhnať Paľa, hoci ju dedina za tento čin veľmi odsudzuje, nehanbí sa za seba, tvrdí, že súdiť ju môže iba Boh a Ten vie, že syna vyhnala len z nevyhnutnosti


          ľúbi svojich synov natoľko, že je ochotná obetovať pre nich všetko, i vlastný život


          až v závere pochopila, že osud sa dal zmeniť, sama privolá situáciu, kde sa bratia stretnú a ona sa obetuje, jej snaha zmeniť osud ma krutý koniec


          z trpiacej matky sa stáva matka víťaziaca, pretože sa splnili jej túžby o zmierení bratov


          vedľajšia dejová línia: suseda Mara a jej syn Martin: Mara sa bojí o svojho syna, má strach, že sa opije a stane sa z neho alkoholik, akým bol jeho otec